Spôsob dohodnutia zmluvnej odmeny vždy záleží individuálne od každej jednej konkrétnej právnej veci. Advokát je povinný poučiť klienta o výške odmeny a vysvetliť spôsob odmeňovania.
Odmeňovanie advokátov upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.
Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny advokáta je preto vždy vecou dohody medzi advokátom a klientom.
Zmluvná odmena sa určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena),
– hodinová odmena sa môže dohodnúť určením počtu hodín potrebných na poskytnutie právnej služby.
b) paušálnou sumou (paušálna odmena), ktorá sa môže dohodnúť za poskytovanie právnych služieb v určitom časovom období alebo na neurčitý čas, alebo za úplné vybavenie veci alebo súboru vecí. Výhodou paušálnej odmeny je vedomosť o celkovej odmene, ktorú klient zaplatí advokátovi za určitý čas alebo úplne vybavenie jeho veci (napríklad pevná suma za zastupovanie v súdnom konaní, bez ohľadu na celkový počet úkonov/pojednávaní/ a pod.).
c) podielom na hodnote veci (podielová odmena). Podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil. Maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20% z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom.
d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.
základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal. Pre konkrétny výpočet hodnoty jedného úkonu právnej služby, môžete použiť tento odkaz.
Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času
Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Náhrada trov konania v zastupovaní pred súdmi
Podľa §255 ods. 1) Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru k úspechu vo veci. V praxi to znamená, že v tzv. sporových konaniach (žaloby, ktorých predmetom je najmä peňažné plnenie ako vymáhania pohľadávok, žaloby o určenie vlastníckeho práva a pod.) , strana ktorá je vo veci neúspešná (spor prehrá), je povinná nahradiť tarifnú odmenu, hotové výdavky a náhradu za stratu času advokátovi strane, ktorá bola v spore úspešná.
Nie v každom súdnom konaní je možné priznať náhradu trov konania. Ak mala strana v konaní úspech iba čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitého zreteľa.
Náhrada trov konania sa nepriznáva v tzv. nesporových konaniach. Medzi takého konania patrí konania o rozvod manželstva spolu s konaním o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom, konanie o určenie neplatnosti alebo určenie neexistencie manželstva, konania vo veciach návratu maloletého do cudziny, konania vo veciach osvojenia, výživného pre plnoleté osoby a iné. Vo veciach určenia rodičovstva môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno od nich spravodlivo požadovať. Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
V praxi to znamená, že v nesporových konaniach uvedených vyššie, klient si svoje trovy znáša sám.